Šuranské cukrovarské dráhy ...
história

1. - foto © L. "Railman" Perný & Ľubomír Baláž /
foto z cukrovarských tratí z článku "Spomínky na šuranskou cukrovarskú železnici" od J. Bosáčka ,
foto je uverejnená spolu s ostatnými v magazíne ŽELEZNICE a je zo zbierky D. Németha

História "veľkej" železnice v žst. Šurany

Začíname (alebo končíme) v cukrovare Šurany alebo najskôr na stanici Šurany. Prevádzka na nej začala ešte v roku 1867 keď bola aj postavená prvá vlečka na Slovensku - stanica StEG Veľký Meder (Palárikovo) - veľko-cukrovar Šurany . Pôvodná stanica bola v cukrovare, kde boli 2 koľaje a výhrevňa. Pôvodne patrila firme Lippman & Gerson ale neskôr ( konkrétne v roku 1871 ) bola predaná StEG za 200 000 zlatých. StEG postavila novú stanicu (na mieste kde je dnešná), novú jednokoľajnú výhrevňu a v roku 1876 bola predaná do prevádzky. V roku 1876 bola trať predĺžená do Nitry a po čase bola stanica veľmi dôležitým železničným uzlom.

foto - 1. - vlečka do cukrovaru (1435) 2. - vlak smeruje na vlečku kovošrot Šurany © L. Railman Perný, Máj 2006

Cukrovarské dráhy ( história a budovanie )

V roku, keď nastal problém s dopravou repy bol riaditeľom cukrovaru Šurany Alexander Deutsch. Keď bolo rozhodnuté : "Vybudovať úzkorozchodnú železničnú sieť v rozchode 760 mm" , sa začína história tejto úzkorozchodnej sieti poľných cukrovarských železníc.
Pôvodný názov železničnej siete :
Nagy-Surányi czukorgyár és finomitó részvénytársaság, Tornózci mezagázdasági iparvasút - Veľkošuriansky cukrovar i rafinéria účastinný spolok vo Veľkých Šuranoch, Priemyselná koľaj pre hospodárske účely

2. - photo © L. "Railman" Perný & Lubomír Baláž / fotografia ŠURIANSKEHO CUKROVARU z článku "Spomínky na šuranskou cukrovarskú železnici" od Jozefa Bosáčka
(foto je zo zbierky M. Horiny a bola uverejnená spolu s ostatnými v magazíne ŽELEZNICE s komentárom "Cukrovar v Šuranech a pohled jeho strojovny")

Etapa železničnej siete	Politická pochôdzka	Rozhodnutie o stavbe	Technicko-policajná skúška	Povolenie prevádzky
I. Veľké Šurany - dvor Kesov	4. 10. 1911	3. 5. 1912	12. 9. 1912	28.10.1912
II. Poľný Kesov - dvor Nový , Poľný Kesov - Taráň , Poľný Kesov - Veľká Dolina	10. 6. 1912	13. 8. 1912	22. 10. 1912	25. 10. 1912
III. Veľká Dolina - dv. Mária, Trnovec - dvor Trnovec a Trnovec - dvor Kopanica	3. 5. 1916	3. 6. 1916	2. 10.1916
IV.Dvor Garozdov - Kopanica	22. 6. 1917	5. 7. 1927	12. 10. 1917	16. 10. 1917
V. Degešské spojky	6. 10. 1923	1. 12. 1923	9. 4. 1924	5. 5. 1924
VI. dvor Garazdov - Močenok	31. 7. 1924	12. 8. 1924	20. 8. 1924	9. 10. 1924
VII.Starý Degeš Pusta - Jatov , Jatov - Dvor Jatov	15. 7. 1925	12. 8. 1925	5. 10. 1925	7. 3. 1926

© 3. - L. "Railman" Perný & Lubomŕi Baláž /
menej kvalitná foto z výstavby cukrovarských tratí z článku "Spomínky na šuranskou cukrovarskú železnici"od J. Bosáčka
foto bola uverejnená spolu s ostatnými v magazíne ŽELEZNICE

Politicko- verejno-právna pochôdzka prvého úseku trate Veľké Šurany - dvor Kesov (Keszi Major) bola prevedená 4. 10. 1911 Na stavbu bolo použitých koľajníc, ktorých váha je 9 kg na bežný meter dĺžky. Zároveň s traťou, bola postavená aj výhrevňa v areály cukrovaru. V roku 1912 bol postavený druhý úsek trate (bolo vlastne viac úsekov) : Poľný Kesov - dvor Nový (Új major) , Poľný Kesov - Taráň , Poľný Kesov - Veľká Dolina. Od roku 1916 sa staval tretí úsek ( znova v troch častiach ) : Veľká Dolina - dvor Mária , Trnovec - dvor Trnovec a Trnovec - dvor Kopanica. V roku 1917 bol postavení štvrtý úsek : dvor Gorazdov - Kopanica. Piata časť (znova 3 časti) : 3 Degešské spojky (1923), šiesty úsek : dv. Gorazdov - Močenok (1924), siedmy úsek Starý Degeš Pusta - Jatov , Jatov - Dvor Jatov (1925). Týmto bola základná sieť dobudovaná. Neskôr pribudli ešte koľaje do dvora Anďalka, do dvora Riegel a nakladišťa Branč (1943). Posledné dobudovanie repnej železnice bolo v roku 1950 a bola to 6 km dlhá odbočka do Selíc ktorá bola hneď zrušená...

4. - © L. "Railman" Perný & Lubmír Baláž / CUKROVARSKÁ LOKOMOTÍVA z článku "Spomínky na šuranskou cukrovarskú železnici" od J. Bosáčka
(foto bola uverejnená spolu s ostatnými v magazíne ŽELEZNICE a foto je zo zbierky D. Németha

Napojenie na železnicu 1435 bolo na štyroch miestach :

a) Šuranoch (vlečka do cukrovaru),
b) Trnovec nad Váhom,
c) Jatov (Galanta - Nové Zámky),
d) bývalé nákladište Branč ( železničná trať Nitra - Nové Zámky)

V dobe najväčšieho rozkvetu mala sieť dĺžku asi 110 km. Železnica obstarávala dopravu väčšiny tovaru pre bežný život na majeroch. (obilie, kukuricu, šrot, palivo, tabak apod.), a to na objednávku alebo úhradu. Ročná preprava - okolo 6000 vagónov repy (asi 50% hmoty spracovanej v cukrovare) 3600 vagónov rezkov a 120 vagónov melasy. Pri zahájení prevádzky, v roku 1912, mala dráha 3 parné lokomotívy, postupne sa pridávali ďalšie až do počtu 8 (1924) {z toho 7 od firmy Orenstein & Koppel}. Prevádzka bol riadená iba telefónmi a to iba z nádražia cukrovaru. Telefóny boli na celej trati. Bolo to jediné možné riadenie prevádzky ŠCŽ. Na telefón bola poverená špeciálna čata, ktorá mala na starosti jeho údržbu (mali špeciálnu benzínovú drezinu).

Hraničné prechody na cukrovarke

Bolo to v roku 1938, keď bola trať predelená 5 krát hraničnými prechodmi. Šurany pripadli v tomto období Maďarsku ale väčšina dvorov, ktoré spájali cukrovar zostali na Slovensku. V tomto období vznikla dohoda pre nezmenenú prevádzku cukrovaru s hraničnými prechodmi. Na mape sú vyznačené takto :

1, Nový Degeš - Tlmač
2, Dolný Jatov- Degš, Kalvín Dvor
3, Garádza - V. Dolina
4, Močenok - Gorazdov
5, Andalka - Kopanicaň

Vojnové a povojnové obdobie

V roku 1943 bola vybudovaná "brančská" časť úzkorozchodky, ktorá bola určená na prepravu repy do Nitrianskeho cukrovaru. Po vojne trať stratila význam (zmiznutím hraničných prechodov) a bola zrušená ... (Brančská trať)

Po vojne sa s rozvojom automobilovej dopravy začali rušiť určité úseky trate. Najviac sa demontovalo počas stavby Duslo Šaľa. K 1.6.1966 zostalo v prevádzke celkom 61,272 km trate a demontovaných 13,1 km z celkovej dĺžky 74,5 km (evidované v roku 1966).

Pred a po zániku úzkorozchodky

Doprava postupne upadala až do roku 1968 , kedy bola prevádzka úplne zastavená. V roku 1969 bola väčšina techniky zošrotovaná a od nasledujúcich rokov sa začala rozoberať aj trať. Len niekoľko vozňov sa dostalo do zbierky Poľnohospodárskeho múzea v Nitre ...

Zdroje : www.rail.sk / rail.CD - články s tématou Šurianska cukrovarka -

J. Bosáček - Vzpomínky na Šuranskou železnici (Železnice 6/95)

Jaroslav Přibil - Po trase šuranské cukrovarské železnice (Tulák o dráhách č.18/19 IX. 2000)

a iné... - vlastné doplnenia (vypytovanie sa domácich v obciach, ktoré železnica pretínala) -

foto . © L. Railman Perný & L. Baláž / fotografia ŠURIANSKEHO CUKROVARU z článku "Spomínky na šuranskou cukrovarskú železnici" od Jozefa Bosáčka,
foto je zo zbierky M. Horiny a bola uverejnená spolu s ostatnými v magazíne ŽELEZNICE s komentárom "Cukrovar v Šuranech a pohled jeho strojovny"

Článok Po trase šuranské cukrovarské železnice (preložený do SK)

1. Šurany - Degeš (tu)	4. Kesov - Nový mjr	7.Spojky - malé trate (+)
2. Jatovská trať	5. Kesov-Trnovec (tu)
3. Brančská trať	6. Trnovecké spojky