Žst. Trnovec nad Váhom a okolie
Šuranské
cukrovarské
dráhy ...
Žst.
Trnovec nad Váhom a okolie
|
Železničná stanica Trnovec nad Váhom (úvod) Železničná stanica Trnovec nad Váhom sa nachádza na hlavnej trati Nové Zámky - Galanta - Bratislava. Hlavná trať je vedená prevažne rovinatým terénom a preto tu nie sú žiadne raritné stavby (okrem mosta cez Váh). Poďme však k hlavnej téme tejto stanice - šurianskej úzkorozchodke. Z Trnovca nad Váhom išla cukrovarka na smery : Trnovec - Poľný Kesov, Trnovec - dvor Trnovec, Trnovec - dvor Kopanica a železničný úzkorozchodný uzol v Trnovci (triangel).
Čo si možno všimnúť z "veľkej" železnice
Po východe z Trnovca
smerom na Jatov si môžete
všimnúť násyp (štýl ako hrádza) ktorý je prerušený
mostom (železný mostík vidieť hneď vedľa lesíka). Je to
smer na Horný Jatov a ďalej. Ak nerátam pásy v poliach
ktoré sú nepodstatná vec tak to je asi všetko. Keby ste
chceli viac, museli by ste sa dať na pešiu alebo
bicyklovú túru po okolí Trnovca kde sa dajú nájsť ešte
nejaké pozstatky po tejto železničke. |
|
 *map download from www.rail.sk (C) Addams |
Šurianská
cukrovarka sa pretína tiež s osudmi
iných železničiek rovnakého osudu.
Konkrétne je to trať 440.
V oblasti Trnovca nad Váhom
to bola konospražka v majetku grófa Hunyady
László od Váhu cez obec do Tehelni a výrobne eternitovej
krytiny s odbočkou do výkrmne
László & László.Ďalšia
takáto železnička v majetku baróna
Springbe- ra z Viedne viedla z Trnovca
do dvora Horný Jatov (Felsó
Jatto) , ktorý jej patril. Súčasťou
tejto siete bolo aj spojenie do
Horné Jatova. Všetky tieto
trate boli navzájom prepojené a niekedy
tam zašla aj šurianska lokomotíva.
Nakoniec však splynuli so sieťou ŠCŽ.
upravený článok z Rail.sk (Šurany), dodal Addams
(časť Přibilovho článku venujúca sa tejto časti preložená do SK)
Úzkokoľajka
Trnovec - Kľúčiareň
pôvodne
patrila inému majitelovi, ale
až po 2. svetovej vojne bol vybudoavný chýbajúci kilometer k
Kľučiarni (k Goradzovskej odbočke).
Tím definitívne splynula s šuranskou
sieťou. Vetva ku Kľučiarni prebehla
vpravo od cesty, kde sú náznaky
telesa. Na začiatku dvora je
pre trať rozšerený priepust,
stavaný zrejme z núdzového materiálu,
ktorý bol zrovna v poruke , vrátane
kusov starého betónu. V centre dvora
koľaj prešla na opačnú stranu cesty a
naviazala na starší úsek. Po ďalšom
kilometre sú zbytky telesa pod miernym
svahom, trasa uhýba doprava. Za
križovatkou poľných ciest ležalo
nákladisko,
identifikované i dnes podľa ostrovku
starého dláždenia zložišťa. Naľavo
od cesty teleso pokračuje, neskôr sa
zarastený násyp prechodne odkloní,
drážka prekonáva dlhý kanál asi 30
metrov vzdialení. Železničný most
zmizol bez stopy. Naopak most pre cestu
vyzerá podozrivo železnične. V Hornom
Jatove dodnes stojí váha a za dvorom
vychádzali krátke odbočky. Teleso ide
zarovno s miestnou komunikáciou a od
križovatky potom k hlavnej ceste k
Trnovcu. Úzkokoľajka prešla potok Trnovec
(most už nie je) a tesne pred podjazdom
trati Bratislava - Štúrovo sa spojila s
vetvou vedúcu priamo k Trnovcu. Priama
trasas k Trnovcu sa za roztrojením
viacej približuje k hlavnej ceste,
zviditeľnuje sa násypom a prekonáva
občasný tok. Opery mostu sú sledovateľné aj z auta. Násyp
pokračuje ešte niekoľko desiatok
metrov k Dlhému kanálu, v celom
ďalšom prebehu k Trnovcu (asi kilometer
súbežne s traťou do obce Kopanice)
je však odstránený, zostali iba iba zbytky
mostku. Bez telesa, bez
vegetácie i bez bez vody zaniknutému
občasnému toku. Najzaujímavejšia
mostná pamiatka sa nachádza na potoku
Trnovec, kde spočíva na opreách malá železná
konštrukcia. Pred vojnou
pokračovala od mostu odbočka poblíž
hlavnej cesty smerom k stanici veľkej
železnice (do dvora??). Hlavná
šurianska trať stanicu minula,
sledujúc pravý breh potoka Trnovec a
spojila sa s vetvou cez Horný Jatov.
Hneď potom podišla
normálnerozchodovú dvojkoľajku. Je tu
rovný betónový podjazd vysoký asi 2,3
metra. Koľaj vystriedal asfalt, ale
všetky auta sem nevôjdu. Na juh potom
mierila Šuranka k dvoru Mária a
Seliciam.
Od roku 1916 sa staval tretí úsek ( znova v troch častiach ) : Veľká Dolina - Trnovec - dvor Mária (neskôr Selice), Trnovec - dvor Trnovec a Trnovec - dvor Kopanica
Úzkokoľajka pokračovala od stanice ešte ďalej, podieľ miestnej komunikácie asi 700 metrov od výkrmne "ošípaných" pri prejazde. Naopak bola postavená iná odbočka, a síce pri obci Selice, čo mala dĺžku 3-3,5 km a končila pri starom ramene Váhu po vojne neexistovala. Jej zakončenie bol najvzdialenejší koľajový bod od cukrovaru (asi 40 km). Bolo to zároveň posledné dobudovanie šurianskej siete ktoré hneď vzápätí zrušili (bolo to v roku 1950).
© L. Perný 2006-2007
